Torba parašutná (len individuálna objednávka)

Vyprodáno Exkluzívny produkt

Tento produkt sa šije len na základe individuálnej objednávky. 

Torba parašutná, resp. tlumok bola mimoriadne zvláštnou výstrojnou súčiastkou, ktorú československí vojaci, slúžiaci v 2. čsspb používali.

Zvolte si variantu:

259,00 €
Please select variants first

Historické okienko a detailný opis produktu

Torba parašutná, resp. parašutný tlumok bola mimoriadne zvláštnou výstrojnou súčiastkou, ktorú československí vojaci, slúžiaci v 2. čsspb používali. Z archívnych dokumentov intendancie ČVJ je zrejmé, že vo februári 1944 nemala intendancia 2. čsspb na sklade žiadne torby ani tlumoky. V referáte intendancie ČVJ spracovanom pre náčelníka ČVM sa uvádzala požiadavka na dodanie 4.000ks torieb alebo tlumokov. V súhrne TSS, spracovanom za obdobie od 1. januára do 1. decembra 1944 (sovietsky výstroj) bolo uvedené, že 2. čsspb dostala 3.000ks torieb parašutných. Tieto torby boli 2. čsspb dodané na jar roku 1944, po presune brigády z Jefremova do Proskurova, ktorý prebehol začiatkom mája 1944. K použitiu torieb určite došlo v období, keď brigáda cvičila v Proskurove a aj počas bojov brigády v rámci Karpatsko-duklianskej operácie v polovici septembra 1944. Posledné, v každom prípade masívne použitie torieb, je možné vidieť na fotografiách nasnímaných na letisku pri Krosne, ktoré zachytili vojakov 2. čsspb pri prípravách na odlet do SNP. Naopak počas pôsobenia 2. čsspb v SNP nebolo použitie torieb zaznamenané na žiadnej dobovej fotografii, či filmovom zázname a rovnako sa doposiaľ nepodarilo objaviť ani žiadne písomné záznamy s relevantnými informáciami o ich použití v SNP. Napriek týmto skutočnostiam existuje oprávnená domnienka, že torby parašutné boli nakoniec s veľkou pravdepodobnosťou použité aj v SNP, pretože na území Slovenskej republiky, konkrétne na mieste, kde sily 2. čsspb pôsobili na konci mesiaca október 1944, sa dochovalo originálne torzo torby parašutnej, presnejšie jej chrbtová časť s kompletným chrbtovým vakom, párom náplecných brezentových popruhov a jedna kovová spona, ktorá bola pôvodne súčasťou jedného z dvoch predných A-komponentov torby. Pokiaľ sa vrátime späť k množstvu 3.000ks torieb parašutných, ktoré mali sovietske orgány v priebehu roka 1944 dodať 2. čsspb, sa na vaku dochovaného originálu torza chrbtového A-komponentu torby nachádzajú až štyri čísla s rovnakou hodnotou, a to "3644", ktoré pravdepodobne znamenajú výrobné číslo torby. Čísla sú otlačené na príklopke vaku, na prednej strane jeho tela, na tzv. "čiapočke" pre umiestnenie zaobleného, voľného konca drevenej násady poľnej lopatky, nachádzajúcej sa na pravej vonkajšej, bočnej strane vaku a na lícnej strane chrbtového A-komponentu, konkrétne pod jeho horizontálne zrezaným vrcholom, spoza ktorého vystupuje pár náplecných brezentových popruhov. Označenie uvedených častí torby parašutnej s veľkou pravdepodobnosťou slúžilo pre účely výrobného procesu torby a torba sa zošívala z viacerých už predtým dohotovených polotovarov. Hodnota uvedeného čísla tiež evokuje presvedčenie, že na území ZSSR bolo vyrobený až 4.000ks torieb, ale 2. čsspb bolo dodaných len 3.000ks týchto torieb a ostatné zostali v skladoch výrobcu alebo v skladoch neznámeho útvaru, či presne nezistených sovietskych útvarov intendancie. V mieste, kde spoza horizontálne zrezaného vrcholu chrbtového A-komponentu vystupuje pravý náplecný popruh sa na textílii prišitej k lícnej strane tohto popruhu sa ešte nachádza aj odtlačok okrúhlej pečiatky priemeru 15mm, obsahujúci číslo "28" a skratku "OTK", ktorá predstavuje dobové označenie sovietskeho oddelenia technickej kontroly (otdel techničeskogo kontrolja). Zodpovední pracovníci oddelení technickej kontroly, v rámci konkrétnych výrobných podnikov, uvádzali odtlačky svojich pečiatok na rôzny výstroj, ktorý bol v priebehu II. svetovej vojny na území ZSSR vyrábaný a tento spĺňal všetky technické parametre pre zavedenie príslušného výrobku do užívania.

Aj keď sa zdá, že pôvod torby parašutnej je jednoznačne potvrdený, v skutočnosti ide o výstroj, ktorý je v celej svojej podstate pre odborníkov úplne neznámy a dokonca o ňom nemajú žiadne vedomosti ani renomovaní špecialisti na výsadkové vojsko sovietskych vzdušných síl z obdobia II. svetovej vojny. Aj preto je možné vyvodiť logický záver, že torba musela byť mimoriadne zvláštnou výstrojnou súčiastkou, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobená výhradne pre použitie vojakmi 2. čsspb, pravdepodobne išlo o produkciu v malom množstve a za použitia na území ZSSR dostupných materiálov. Z pohľadu sovietskych orgánov sa pravdepodobne jednalo o výstrojnú súčiastku, ktorá bola v rannom štádiu jej návrhu a tento sa z bližšie nezisteného dôvodu v podmienkach sovietskych vzdušných síl ďalej nerozvíjal. Skutočnosť, že torby sa vyrobili na území ZSSR a vyrobili ich sovietske orgány môže byť vyvodená aj z evidencií intendancie ČVJ, kde sú tieto torby jednoznačne zaradené do zoznamu výstroja sovietskeho vzoru. Posledným argumentom, ktorý môže potvrdzovať vyššie uvedenú domnienku je skutočnosť, že hneď po II. svetovej vojne vyrábané sovietske ruksaky pre výsadkárov, konkrétne typ RD 47 a typ RD 54 (skratka "RD" znamená označenie "ruksak desantnika" (ruksak výsadkára)) absolútne nevychádzajú z konštrukcie torby určenej pre vojakov 2. čsspb, čo len utvrdzuje názor, že torba mohla byť výhradne určená len pre československých parašutistov.

S ohľadom na konštrukčné riešenie torby je nutné konštatovať, že skôr išlo o akýsi pokus vyrobiť a použiť nie torbu parašutnú, ale torbu útočnú, resp. taktickú vestu, ktorá mohla poňať ten najnutnejší výstroj, určený pre časovo ohraničený a krátky boj parašutistu, letecky vysadeného v tyle nepriateľa. Zároveň bolo možné torbu použiť spoločne aj s hlavným padákom, čo dosvedčuje niekoľko fotografií vojakov 2. čsspb, kde je jednoznačne vidieť, že sú vybavení tak torbou parašutnou, ako aj hlavným padákom, umiestneným na chrbte. Použitie záložného padáku naopak nebolo registrované, čo zrejme vychádzalo zo skutočnosti, že pri bojových zoskokoch parašutistov z lietadiel sa zvyčajne títo vysadzovali z nízkej výšky, čím použitie záložného padáku prakticky nemalo žiadny zmysel. Zároveň by záložný padák pri bojovom zoskoku predstavoval zbytočnú záťaž a taktiež by "zaberal miesto" pre podstatnejší intendančný materiál potrebný pre vlastnú bojovú činnosť v tyle nepriateľa, ktorý mal každý parašutista prepravovať práve v torbe parašutnej. Vyššie opísané, spoločné použitie torby a hlavného padáku priamo pri zoskoku z lietadla však zostalo len v teoretickej rovine, keďže zoskoky z lietadiel sa v Proskurove už nerealizovali.

Pretože primárnou úlohou tohto diela je pokryť celú oblasť problematiky výstroja, ľahkej pechotnej výzbroje a iného intendančného materiálu ČVJ, bolo nevyhnutné sa vysporiadať aj s otázkou fyzickej prezentácie torby. Z tohto dôvodu boli sústredené všetky dostupné dobové fotografické, filmové podklady a vyššie opísané jediné známe a dochované torzo torby a následne na základe všetkých týchto podkladov sa určili charakteristiky materiálov, ktoré sa na výrobu torby mohli v priebehu II. svetovej vojny použiť. Po nákupe najvhodnejších základných materiálov potrebných na vlastnú výrobu jedinečnej, vernej repliky torby sa pristúpilo k poslednej predvýrobnej činnosti, ktorou bolo detailné spracovanie strihu torby. Nakoniec sa pristúpilo ku konečnej výrobe jedinečnej replika torby parašutnej, ktorá v roku 2016 po 72 rokoch opäť uzrela svetlo sveta.

Opis konštrukčných prvkov torby parašutnej

Ľavý predný A-komponent, tak ako všetky ostatné hlavné konštrukčné prvky torby, bol vyrobený z prírodnej bavlnenej textílie strednej gramáže vo farbe khaki, resp. zelenej farby, utkanej v plátnovej väzbe a v hornej časti obsahoval kovovú sponu z matného kovu bielej farby cez ktorú sa prevliekal ľavý nosný popruh chrbtového A-komponentu torby. Popruh ďalej smeroval nadol, pod ľavým A-komponentom, alebo bol prehnutý a jeho voľný koniec smeroval späť pod chrbtovým A-komponentom torby smerom nadol. V tomto prípade bolo vhodné použiť pútko z prírodnej hovädzej usne, za účelom vytvorenia zlepšeného zaistenia nosného popruhu v kovovej spone. Pod kovovou sponou sa nachádzalo zosilnenie ľavého predného A-komponentu, kde bola našitá drevené olivka, ktorá slúžila na prichytenie bezpečnostnej šnúrky fínskeho noža. Následne sa v dolnej časti ľavého A-komponentu torby nachádzali dva predné vaky, ktoré sa sťahovali pomocou bielej pletenej, valcovitej, bavlnenej šnúrky. Predný dlhší vak s príklopkou, ktorý mohol mať niekoľko využití, sa uzatváral pomocou patentného spínacieho gombíka amerického pôvodu tzv. "fasteneru". Každý fastener bol vyrobený z dvoch kovových profilov z kovu bielej farby, kde jeden mal tvar tzv. "samca" a druhý mal tvar tzv. "samice". Na vonkajšej bočnej strane vaku, smerujúcej k vertikálnej stredovej osi parašutistu, sa nachádzala sumka na fínsky nôž. Sumka bola zhotovená z textílie typu angín a mala bielu farbu. Vnútorný priestor sumky poňal celú pochvu fínskeho noža a prvý predný vak mohol byť použitý na umiestnenie, buď sovietskeho ručného granátu RGD-33, alebo sovietskej jednorázovej svetlice odpaľovanej z ruky, prípadne sovietskej protipechotnej drevenej míny PMD-6, alebo iného intendančného materiál parašutistu. Ak sa mala, spoločne s fínskym nožom, použiť aj bezpečnostná šnúrka, tento musel byť, na jeho drevenej rukoväti, vybavený kovovým očkom (krúžkom), aby bolo možné cez neho šnúrku bezpečne prevliecť a následne ju okolo očka, pomocou slučky, zafixovať. Druhý predný vak ľavého A-komponentu neobsahoval žiadnu príklopku a bol určený na umiestnenie rôzneho intendančného materiál parašutistu. Na dobových fotografiách bolo zaregistrované, že tento vak poňal minimálne 2ks pásikov pre umiestnenie streliva do sovietskej poloautomatickej protitankovej pušky Simonov. Každý pásik obsahovala 5ks streliva 14,5 x 114mm. Na zadnej strane ľavého predného A-komponentu torby sa nachádzala malá kovová spona z matného kovu bielej farby na vzájomné pritiahnutie obidvoch predných A-komponentov torby k sebe a tri pútka z prírodného ľanovo-bavlneného brezentu, určené na prevlečenie ľavého voľného konca horizontálneho popruhového opasku torby.

Pravý predný A-komponent v hornej časti obsahoval kovovú sponu z matného kovu bielej farby cez ktorú sa prevliekal pravý nosný popruh chrbtového A-komponentu torby. Popruh ďalej smeroval nadol, pod pravým A-komponentom, alebo bol prehnutý a jeho voľný koniec smeroval späť pod chrbtovým A-komponentom torby smerom nadol. V tomto prípade bolo vhodné, rovnako ako tomu bolo pri ľavom nosnom popruhu, použiť pútko z prírodnej hovädzej usne, za účelom vytvorenia zlepšeného zaistenia nosného popruhu v kovovej spone. V dolnej časti pravého predného A-komponentu sa nachádzali dva predné vaky, kde obidva boli vybavené príklopkou. Každá z nich obsahovala pár fastenerov. Obidva predné vaky sa taktiež sťahovali pomocou bielej pletenej, valcovitej, bavlnenej šnúrky. V prvom prednom vaku bolo zaznamenané nosenie bubnového zásobníka k automatu PPŠ 41, ale bolo možné doň umiestniť aj iný intendančný materiál parašutistu, napr. aj ručné granáty, a to buď dva protipechotné, alebo jeden protitankový granát, atď. Druhý predný vak, s vyššou príklopkou, mohol poňať dva sovietske ručné granáty RG-42 (bolo zaznamenané na dobových fotografiách) alebo sovietske ručné granáty F-1. Tento vak mohol poňať aj dva sovietske ručné granáty RGD-33, či dokonca jeden sovietsky protitankový granát RPG-40, RPG-41, alebo RPG-43. Na zadnej strane pravého predného A-komponentu torby sa nachádzal 20mm široký popruh na vzájomné pritiahnutie obidvoch predných A-komponentov torby k sebe a tri pútka z prírodného ľanovo-bavlneného brezentu, určené na prevlečenie pravého voľného konca horizontálneho popruhového opasku torby.

Obal na poľnú lopatku bol najmenším samostatným konštrukčným prvkom torby a slúžil na nosenie poľnej lopatky sovietskeho vzoru (pechotnaja lopata). Obal bol vybavený dvomi pútkami a bolo ho možné použiť univerzálne. Tento sa mohol navliecť na opasok parašutistu, ktorý bol súčasťou jeho rovnošaty (optimálne riešenie pokiaľ sa poľná lopatka nosila drevenou násadou nadol), alebo sa navliekol na horizontálny popruhový opasok torby, presnejšie tak aby sa nachádzal na pravom boku parašutistu, a to v mieste medzi chrbtovým A-komponentom a pravým predným A-komponentom torby. To znamenalo, že počas letovej fázy parašutistu bola poľná lopatka umiestnená v obale tak, že jej drevená násada smerovala nahor a súčasne jej horný koniec bol zasunutý do tzv. "čiapočky", nachádzajúcej sa na pravej vonkajšej bočnej strane chrbtového vaku. Po dopade parašutistu na zem, bolo možné poľnú lopatku okamžite v obale obrátiť, keďže jej nosenie násadou smerom nadol bolo určite komfortnejšie a praktickejšie. V tomto prípade nebolo nutné s obalom komplikovane manipulovať a poľná lopatka sa len jednoducho obrátila o 180° a drevená násada smerujúca nadol sa jednoducho prevliekla cez dvojkútikový dotykový rázporok, šírky 50mm, ktorý sa nachádzal v strede dolného okraja obalu na poľnú lopatku.

Chrbtový A-komponent, predstavoval najväčší konštrukčný prvok torby. Rovnako, ako tomu bolo pri obidvoch menších predných konštrukčných prvkoch torby, aj najväčší, t.j. jej zadný konštrukčný prvok pripomínal tvar písmena "A" a z tohto dôvodu bol následne označený, ako "chrbtový A-komponent". Tento mal na sebe našité štyri vaky, každý iného rozmeru a objemu. Najväčším z nich bol chrbtový vak, ktorý sa nachádzal v centrálnej časti chrbtového A-komponentu a jeho príklopka bola vybavená štyrmi fastenermi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že išlo o jedno z dvoch riešení zapínania chrbtového vaku. Druhým takýmto riešením bolo použitie štyroch valcovitých drevených oliviek, ktoré sa zapínali o rovnaký počet spiniek našitých na rubnej strane dolného okraja príklopky chrbtového vaku. Chrbtový vak torby mohol bez akýchkoľvek ťažkostí poňať stanový dielec sovietskeho vzoru a ďalší intendančný materiál parašutistu. Nosné popruhy torby boli vytvorené len z jedného brezentového popruhu šírky 45mm, ktorý bol v oblasti nad pásom parašutistu preložený tak, aby v smere nadol vytvoril pútko svetlosti 60mm. Preložený brezentový popruh bol v uvedenom mieste vzájomne prešitý, a to tak, že bol našitý aj na líci zadnej strany chrbtového A-komponentu torby. Voľné konce brezentového popruhu vytvárali pár nosných popruhov, ktoré sa nachádzali v mieste obidvoch ramien parašutistu a prevliekali sa cez horizontálne otvory (štrbiny) páru kovových spôn z matného kovu bielej farby, tak ľavého, ako aj pravého predného A-komponentu torby. Na ľavom nosnom popruhu torby, bolo v mieste, ktoré sa zvyčajne nachádzalo za ľavým plecom parašutistu umiestnené kovové očko v tvare písmena "D" nafarbené čiernou farbou, ktoré slúžilo na priviazanie bezpečnostnej šnúrky, určenej na zaistenie fínskeho noža, počas letu parašutistu na padáku. Do očka na druhom konci bezpečnostnej šnúrky sa zapínala drevená olivka, ktorá sa nachádzala na ľavom prednom A-komponente torby. V dolnej časti chrbtového A-komponentu torby, presnejšie súbežne s pútkom nachádzajúcim sa v oblasti pásu parašutistu, ktoré bolo vytvorené vyššie uvedeným spôsobom, sa naľavo a napravo od neho, nachádzali pútka, každé so svetlosťou 60mm, ktoré slúžili na prevlečenie horizontálneho popruhového opasku torby. Tento opasok bol vyrobený z rovnakého brezentového popruhu, ako nosné popruhy torby a bol vedený okolo pásu parašutistu. Ľavý voľný koniec horizontálneho popruhového opasku torby bol opatrený kovovou sponou z matného kovu bielej farby. Cez otvory (štrbiny) spony sa prevliekal voľný, t.j. pravý voľný koniec opasku, čím sa zabezpečilo pevné stiahnutie torby okolo pásu parašutistu. Chrbtový A-komponent mal v mieste pod pásom na líci svojej prednej strany našité tri menšie zadné vaky, určené na umiestnenie ďalšieho intendančného materiálu parašutistu. Na základe zistení dosiahnutých bádaním sa do ľavého zadného vaku mohla umiestniť veľká americká konzerva (svinaja tušonka) s objemom 1LB 17OZS (508g) alebo plechová, či sklenená sovietska poľná fľaša. Na rovnaký účel sa mohol použiť aj stredný zadný vak s tým, že v tomto vaku bolo zaznamenané aj nosenie bubnového zásobníka k automatu PPŠ 41. Pravý zadný vak slúžil na nosenie kotlíka sovietskeho vzoru 1927, a to buď vo vertikálnej, ako v horizontálnej polohe. Vnútorný priestor kotlíka sa mohol využiť na umiestnenie ďalších potravín, prípadne na uloženie a prepravu iného intendančného materiálu. Všetky tri zadné dolné vaky sa sťahovali pomocou bielej pletenej, valcovitej, bavlnenej šnúrky.

Zaujímavé svedectvo poskytol archívny dokument, ktorý pojednával o vybavení parašutistu potrebným intendančným materiálom. V tomto prípade išlo o preklad zoznamu, ktorý pochádzal zo staršieho sovietskeho predpisu. Je zrejmé, že tento zoznam sa pri 2. čsspb nedal plne použiť, keďže jej vojaci boli v rámci bojovej činnosti nasadzovaní skôr ako ľahká pechota presúvajúca sa po zemi a nie ako bežní parašutisti, ktorí boli do miesta zoskoku dopravení lietadlami a do bojovej akcie boli vysadení na padákoch.