Britský parašutný odznak (British Parachutist Wings)

Historické okienko a detailný opis produktu

Britský parašutný odznak (British Parachutist Wings, resp. Parachute Qualification Badge alebo British Parachute Badge) bol do britskej armády zavedený v čase formovania prvých parašutných (výsadkových) jednotiek, a to na základe Army Council Instruction (ACI) No. 1274 (Award of Parachute Badge) zo dňa 28. decembra 1940. Kurz pre parašutistov prebiehal v Škole RAF pre parašutistov č. 1, so sídlom v Ringway a trval dvanásť dní. Účastníci kurzu najskôr absolvovali zoskoky z balóna a kurz ukončili piatimi zoskokmi z lietadla. Úspešní absolventi parašutného kurzu, mali právo nosiť bordový výsadkový baret a britský parašutný odznak, ktorý sa nosil na pravom rukáve rovnošaty, v mieste medzi plecom a lakťom vojaka. Neskôr bolo miesto jeho nosenia upravené novelizáciou ACI No. 1274 zo dňa 17. júna 1942, podľa ktorej sa odznak nosil na mieste vzdialenom 2in (5cm) od horného švu rukáva rovnošaty v smere nadol. Od začiatku mája do polovice júla 1941 prebehlo vo Veľkej Británii päť parašutných kurzov aj pre československých vojakov, ktorí po ich úspešnom absolvovaní dostali britský parašutný odznak. Ten bol vyšitý na podkladovej textílii vo farbe rovnošaty, a to buď z vlneného flanelu alebo látky typu serž. Motív padáku bol vyšitý za použitia bielych a krídla za použitia belasých nití z hodvábu. Keďže pri čs. vojenskej jednotke vo Veľkej Británii začali postupne pribúdať vojaci, ktorí na pravom rukáve rovnošaty, pod rukávovým odznakom "Czechoslovakia"mali našitý aj britský parašutný odznak, britský War Office, na podklade československej žiadosti o vyjadrenie, dňa 16. októbra 1941 oznámil, že nemá námietky voči tomu, aby čs. vojenské osoby, ktoré úspešne absolvovali, alebo v budúcnosti úspešne absolvujú parašutný výcvik, nosili britský parašutný odznak. 

Výnosom MNO číslo jednacie 1907-III/2. oddel. zo dňa 26. mája 1942, vydaným na základe rozhodnutia britského War Office, však bolo oznámené, že nosenie britských parašutných odznakov je povolené len tým osobám, ktoré slúžia v britských parašutných jednotkách. Následne bolo rozkazom veliteľstva Čs. samostatnej brigády vo Veľkej Británii č. 128 zo dňa 9. júna 1942 nariadené, že jednotlivci, ktorí už nosili britský parašutný odznak, ho môžu nosiť dovtedy, než bude zavedený zvláštny čs. parašutný odznak. Zároveň bolo nariadené, že absolventi budúcich parašutných kurzov už tento odznak nosiť nemôžu. Súčasťou 1372. článku uvedeného brigádneho rozkazu bola taktiež výzva smerovaná k čs. vojakom, ktorí mali záujem vo veci sa angažovať, aby predložili svoje vlastné návrhy na zvláštny čs. parašutný odznak. Z praktického hľadiska bolo doporučené, aby bol odznak vyrobený textilu a bol našívateľný a nie kovový. Návrhy mali byť predložené do dňa 17. júna 1942. Na výzvu sa nakoniec zhromaždilo niekoľko veľmi vydarených návrhov od rôznych vojakov brigády. Dňa 22. júna 1942 boli tieto návrhy odoslané MNO, s tým, že veliteľstvo brigády odporučilo návrhy vypracované mjr. gšt. Karlem Procházkom. Návrhy odznaku boli následne zjednodušené, aby ho bolo možné jednoducho vyrobiť. Odznak sa mal nosiť na ľavom rukáve rovnošaty, cca 5cm pod rukávovým odznakom "Czechoslovakia", t.j. rovnakým spôsobom, ako sa v československej armáde nosili rukávové odznaky a odznaky udelené za zvláštny výcvik. Vojenský attaché vo Veľkej Británii pplk. gšt. Josef Kalla už ale dňa 10. augusta 1942 tlmočil oznámenie britského War Office, ktoré uvádzalo, že došlo k rozšíreniu platnosti ustanovení ACI No. 1274 aj na spojenecké armády. Zároveň britský War Office navrhol, aby čs. vojaci aj naďalej používali britské parašutné odznaky, keďže výroba vlastných odznakov by bola nehospodárna. Týmto rozhodnutím tak bola záležitosť zavedenia vlastného, československého označenia pre parašutistov vyriešená v prospech odznaku britského. 

Migráciou vojenských osôb z Veľkej Británie do ZSSR sa britský parašutný odznak začal objavovať aj na rukávoch rovnošiat tam pôsobiacich vojenských osôb. Tým pádom, jeho nosenie bolo zaznamenané aj na niekoľkých dobových fotografiách nasnímaných na území ZSSR už v zime rokov 1943/1944, na území Slovenska v apríli 1945 a dokonca, v májových dňoch roku 1945, tiež na filmových záberoch z Hlavného mesta ČSR Prahy. Poslednou zaujímavosťou ohľadne nosenia britského parašutného odznaku je jeho prišívanie nad ľavé prsné vrecko blúzy parašutistu. Odznaky si takto prišívali československí parašutisti, ktorí mali za sebou úspešne zvládnutú bojovú výsadkovú misiu alebo niekoľko takýchto misií. Krátko po vzniku britských výsadkových vojsk to bolo zaužívané aj britskými výsadkármi, ale nakoniec bolo takéto umiestňovanie odznaku zakázané a mohol sa nosiť už len na pravom rukáve rovnošaty.